ivanbarin

Forma spolupráce a fungovania členských krajín Európskej únie je často diskutovanou témou, ktorá rozdeľuje účastníkov tejto diskusie na dva hlavné prúdy – odporcov posilňovania právomocí a centralizácie Európskej únie do Bruselu a zástancov týchto procesov.

Postupný presun kompetencii v stále širšom okruhu otázok z členských štátov do Bruselu do istej miery nasvedčuje kam vývoj vzťahu Európskej únie a jej členských štátov smeruje. Eurooptimisti (ak možno takto pomenovať skupinu ľudí, ktorá je za hlbšiu integráciu EÚ) tento vývoj zľahčujú a o hlbšej integrácii nehovoria priamo. Zrejme sa obávajú reakcie obyvateľov jednotlivých členských štátov, predsa len my Európania sme v istých veciach konzervatívny. Skutočnosť, že národný štát v tej forme v akej sme ho poznali doposiaľ už fungovať nebude, by bola prijímaná iba veľmi ťažko.

To však neznamená, že pohľad Európanov na  ich národné štáty sa nikdy nezmení. Akurát zmeny, ktorými Európa prechádza sa uskutočňujú veľmi rýchlo. Napokon, pred dvadsiatimi rokmi sa nikomu ani nesnívalo, že budeme členmi zoskupenia štátov, medzi ktorými prakticky nebudú existovať hranice,  že budeme  členmi zoskupenia štátov, z ktorých väčšina platí rovnakou menou, že pracovný trh týchto štátov sa bude otvárať pre občanov ostatných členov spomínaného zoskupenia štátov, že štáty v tomto zoskupení budú uvažovať a prijímať konkrétne kroky vedúce k spoločnej zahraničnej a obrannej politike. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Toto všetko sa udialo v priebehu krátkeho obdobia.

Hoci sa navonok prezentuje, že vývoj Európskej únie vôbec nie je taký rýchly a že nesmeruje k tak hlbokej integrácii ako sa euroskeptici obávajú. Je však potrebné pripomenúť Lisabonskú zmluvu, ktorá síce zmiernila niektoré ustanovenia svojej predchodkyne – Európskej ústavnej zmluvy, avšak v zásade toho veľa nezmenila. Priniesla formálne zmiernenie rétoriky, avšak podstata naďalej pretrvala, zmenil sa iba obal, pod ktorým sa myšlienky zakomponované do Európskej ústavnej zmluvy prezentovali. To je jeden fakt, druhý fakt je, že spoločná mena sa dostala do situácie, kedy jej reálne hrozí, že zanikne. Síce to je až posledná z možností, ale je reálnejšia než kedykoľvek predtým.

Ekonómovia a analytici sa zhodujú, že ak spoločná európska mena bude chcieť prežiť, nezaobíde sa to bez hlbšej integrácie EÚ. Otázkou teda ostáva, či skutočne je záujem na tom, aby sme mali spoločnú menu a aby sme tomu obetovali niečo z našej suverenity (hoci nám jej už veľa neostalo), alebo obetujeme spoločnú menu v záujme zachovania si istej miery suverenity a slobody v rozhodovaní. Je na zvážení, ktorá z ponúkaných hodnôt je pre nás dôležitejšia. Jedno však treba vziať do úvahy. Ak by sme sa rozhodli pre hlbšiu integráciu, cesta späť by už bola takmer nemožná. Píšem takmer, lebo určite by sa možnosti našli, avšak tie by boli nevyhnutne sprevádzané mnohými politicko-spoločenskými problémami, ktorých následky iba veľmi ťažko predpovedať.

Forma v akej by Európska únia mohla v budúcnosti fungovať

Najpravdepodobnejšou forma v akej by členské štáty Európskej únie v budúcnosti mohli tvoriť jeden politický celok je federácia. Takýto zväzok by mohol byť akceptovateľný aj vo vnútri národných štátov. Euroskeptici, predpokladám, sa nezmieria ani s takouto formou fungovania Európskej únie, avšak vývoj naznačuje, že EÚ k takejto forme politického usporiadania smeruje. Európska únia samozrejme potrebuje prijímať isté opatrenia, aby mohla pružnejšie reagovať na spoločensko-politický vývoj vo svete a v prípade, že si dala za cieľ v istom časovom horizonte dobehnúť Spojené štáty americké, či Japonsko, nevyhne sa potrebe integrácie.

Či je to správne, alebo nie, nechám opäť na zváženie. Osobne som však za voľnejšiu formu spolupráce v rámci EÚ s víziou možnej integrácie v dlhodobejšom horizonte a to na úrovni federácie. Pôvodná myšlienka Euróspkej únie nesie v sebe mnoho pozitívnych prvkov, rovnako ako aj myšlienka spoločnej európskej meny. Realizícia týchto myšlienok však chce čas a mala by prísť prirodzene. Zo súčasného stavu mám pocit, že sme v štádiu, kedy samotný zväzok nesie v sebe ešte stále veľa negatívnych prvkov, preto by sa na integráciu EÚ do politického zväzku malo pozerať skôr v dlhodobejšom horizonte…